Vitamín D3

Vitamín D3

Vitamín D je fylogeneticky veľmi stará látka, ktorú tvoria aj jednobunkové organizmy. Hoci vitamín D nie je „skutočný“ vitamín, ale prohormón, zaužívaným pojmami „vitamín D1 až vitamín D5“ označujeme skupinu príbuzných látok, ktoré majú v organizme podobné úlohy.

Vitamín D3 vzniká v koži, a to pôsobením UV žiarenia. Vitamín D3 sa – v porovnaní s vitamínom D2 (získaným z potravy) – rýchlo a kompletne absorbuje v tenkom čreve, a prostredníctvom naviazania na sérové proteíny, prechádza do pečene.
V pečeni sa potom mení na kalcidiol, čo je forma, v ktorej ho organizmus skladuje. Ak ho telo potrebuje, putuje z pečene do obličiek, kde sa mení na najvýznamnejší metabolit: kalcitriol.

Kalcitriol ovplyvňuje viac ako 60 génov. Má nezastupiteľné kostné a mimokostné účinky, a je nevyhnutný pre správne fungovanie všetkých buniek v organizme.
Kalcidiol prednostne putuje z pečene do obličiek. Pokiaľ ho však máme v organizme dosť, distribuuje sa do ostatných tkanív organizmu, ktoré si z neho dokážu vyrábať kalcitriol. Kalcitriol udržuje v krvi správnu hladinu kalcia.
Vitamín D3 zohráva nezastupiteľnú úlohu pri vstrebávaní vápnika z čreva do krvi. Ak má organizmus nedostatok vitamínu D, z potravy sa vstrebáva len 10 – 15 % vápnika. V prípade jeho dostatku, telo vstrebe až 40 % vápnika.
Posledné výskumy ukazujú, že vitamín D má (okrem antirachitickej účinnosti, rhachitis = krivica) aj ďalšie účinky:

• antiproliferatívne (proliferácia = rozmnožovanie buniek),
• protinádorové,
• imunoprotektívne,
• kardiovakulárne,
• metabolické, neurologické,
• iné (napr. svalové, dýchacie)

Vitamín D posilňuje imunitný systém, aktivuje najmä vrodenú imunitu a NK bunky, teda „prirodzené zabíjače“. Vitamín D pôsobí antikarcinogénne, to znamená., že zabraňuje vzniku a rastu nádorových buniek. Je účinný aj pri liečbe niektorých ochorení kože, keďže stimuluje rast a rozvoj buniek pokožky.
V období rastu, sa vitamín D podieľa na správnom vývoji organizmu, a má vedecky dokázané pozitívne účinky aj na centrálny nervový systém. Jeho nedostatok spôsobuje únavu a depresívne ladenie. Posledné štúdie naznačujú, že vitamín D môže zlepšiť glukózovú toleranciu u diabetikov a znížiť riziko cukrovky 1. typu.

Odborníci na výživu najnovšie odporúčajú denné dávky vitamínu od 1 000 – 4 000 IU, pri jeho vysokom deficite až 10 000 IU, pričom podstatná časť jeho tvorby, by mala byť pokrytá slnečným žiarením. Dávke 4 000 IU zodpovedá asi 100 miligramov vitamínu D. Za toxickú dávku považujeme 40 000 IU vitamínu D denne.
Treba pamätať na to, že denný príjem vitamínu D nesmie prekročiť bezpečnú hornú hranicu pre danú vekovú skupinu, pretože by mohlo dôjsť k predávkovaniu, ktoré sa prejavuje najčastejšími symptómami:

• nechutenstvo,
•  strata na hmotnosti,
•  nevoľnosť,
•  zvracanie,
•  zápcha.

Vitamín D podporuje:

• správne vstrebávanie/využitie vápnika a fosforu,
• udržanie normálnej hladiny vápnika v krvi,
• zdravie kostí a zubov,
•  správne fungovanie svalov,
• správne fungovanie imunitného systému,
• procesy delenia buniek.

Spracované podľa:
Miroslav A.Šašinka; Katarína Furková: „Slnečný vitamín“, Pandémia nedostatku vitamínu D, Herba, Bratislava 2012

Kontakt: https://www.facebook.com/groups/100678020495209/